To, ako fungujú chuťové poháriky ľudí už azda každý vie. Zamýšľali ste sa však niekedy nad tým, ako naši štvornohí priatelia cítia chuť BARF stravy? A či je to inak alebo úplne rovnako, ako naše vnímanie chute?

Chuť je jedným z piatich základných zmyslov, ktorými disponuje každý psík. Avšak, nie všetky zmysly sú vyvinuté od narodenia. U novonarodeného šteniatka sú hneď po narodení funkčné iba tri zmysly, ktorými sú chuť, čuch a hmat. Chuť je nesmierne dôležitým zmyslom pri prežití a je takisto prvým zmyslom, ktorý sa u šteniatka začne prejavovať. V tomto období je už nutné, aby bola chuť dokonale vyvinutá. To, čo šteniatko ochutná v rannom veku alebo ako chutí mliečko od matky ovplyvňuje obľúbenosť jeho chutí v budúcnosti.

Ako to funguje? 

Chuť je organizmom rozpoznaná prostredníctvom receptorov na chuťových bunkách, ktoré reagujú na chemické zloženie prirodzene vyskytujúce sa v jedle.  

Takéto bunky pracujú podobne ako čuchové, akurát je ich počet značne rozdielny. Pomer chuťových buniek psa a človeka vyjadrený číslami ukazuje prekvapivé rozdiely. Priemerný človek má približne 9 000 chuťových buniek, kým pes má iba 1700 buniek pre rozpoznávanie chutí. Vyššie číslo ukazuje aj vyššiu citlivosť, čo znamená, že ľudia cítia chuť podstatne silnejšie, no v čuchovej oblasti je to práve naopak. Len pre zaujímavosť, mačky disponujú iba 470 chuťovými bunkami.

Životnosť chuťových buniek je krátka. Trvá iba zopár dní. Akonáhle staré chuťové bunky zaniknú, rýchlo sa vytvárajú nové, náhradné chuťové bunky. Vekom sa žiaľ všetky schopnosti živočícha oslabujú a chuť nie je výnimkou. S narastajúcim vekom je schopnosť vytvárania nových buniek menej úspešná a preto je aj chuť u starších psov menej citlivá.

Schopnosť živočícha rozpoznať chuť závisí od typu stravovania. Pes domáci sa radí medzi mäsožravce, no dalo by sa polemizovať a zaradiť ho aj ku všežravcom s prevahou mäsitej zložky. Rozpoznávanie chutí je druhovo špecifické. To znamená, že aj chute sa vyvíjali tak, aby sa šance prežitia v divočine maximalizovali. 

Chutí alebo nechutí?

U ľudí je to jednoduché, stačí sa iba opýtať, ktorú chuť daný človek preferuje. Pes nám to takto jednoducho povedať nedokáže, preto vedci skúmali, ako a na čo reagujú dané chuťové bunky.

Ako sme už spomínali, pes je mäsožravec a prirodzene mu najviac chutí surové mäso, a vie rozoznať chuť mäsa. Ako vlastne mäso chutí? Receptor chuťovej bunky rozoznáva chuť podľa chemického zloženia v potrave. Chemické látky nachádzajúce sa v mäse sa nazývajú NUKLEOTIDY. Mäsko sa skladá z proteínov a ich budovanie je zabezpečované aj chemikáliami. Najbežnejšia chemikália, ktorá sa v mäsovom proteíne nachádza je MSG – GLUTAMÁN SÓDNY, sodná soľ. Pretože mäso obsahuje dostatok sodných zlúčenín, psy nemajú potrebu vyhľadávať slané jedlá a nepotrebujú soľ v jedálničku tak, ako ľudia. My potrebujeme potravu prisoliť, dokonca s veľkou obľubou vyhľadávame extrémne slané pochutiny.

Ktoré mäsko im ale najviac chutí? Vedci tvrdia, že pes má najradšej hovädzinku, bravčové mäsko, jahňacie, kuracie alebo aj konské mäso.

Aj keď je pes zameraný primárne na mäsovú chuť, rozoznáva aj iné chute, ako je sladká, kyslá a horká chuť. 

Ako pes vníma sladké? 

Sladká chuť je rozpoznaná chemikáliou zvanou FURANEOL, ktorý sa primárne nachádza v ovocných plodoch. Táto látka je používaná aj v parfumériách alebo dochucovadlách, čím vzniká nebezpečenstvo pre psa v prípade konzumácie tejto látky. Každý z nás pozná niekoho kto je priam závislý na sladkej chuti. To isté sa žiaľ môže stať aj psovi a vďaka ich vycibrenému čuchu si dokážu nájsť aj látku nevhodnú pre konzumáciu. Vo všeobecnosti je sladká chuť pre psov celkom vábivá, čo ich môže lákať k ochutnaniu jedovatých látok, ako je napríklad nemrznúca zmes do ostrekovačov. Tieto zmesi do áut obsahujú glykol, ktorý silno pôsobí na receptory sladkej chuti u psov. Pri požití aj malého množstva etylénglykolu dochádza k otravne organizmu pričom hrozí úhyn.  

Ako je to so zvyškom?

Ako už spomínané príjemné chute, kyslú a horkú chuť dokážu chuťové bunky psov takisto rozpoznať. Avšak, nie sú im dvakrát príjemné. Pri horkej chuti je to priam odpudivé. Cvičitelia tak využívajú prirodzenú vlastnosť psov vyhýbať sa horkej, prípadne aj kyslej chuti. Horká chuť zvykne byť pridaná na predmety a použitá ako pomôcka pre odnaučenie obhrýzania veci, ktoré by obhrýzané byť nemali. 

Chuťové poháriky nie sú na jazyku rovnako uložené a každá časť jazyka je citlivá pre inú chuť. U psov je to ale úplne inak ako u ľudí. Sladká, slaná a kyslá chuť je vnímaná po stranách jazyka a zadná časť jazyka je najcitlivejšia pre horkú chuť. Pes, na rozdiel od nás, dokáže rozpoznať aj chuť vody a receptor pre tieto chute sa nachádza na špičke jazyka. Táto schopnosť sa vyvinula pre udržanie správnej rovnováhy vnútorných tekutín. Receptory pre chuť vody sú neustále aktívne a psík tak pije aj vodu s chuťou. 

Chuť a čuch sú živočíchmi využívané súčasne. Čuch je u psa extrémne dobre vyvinutý a preto aj krmivá, ktoré majú silnú vábivú arómu budú pre psa lákavejšie. Takisto aj vlhké krmivá, pretože chuť omnoho lepšie pracuje, keď sa chutné látky rozpustia v tekutine. Svoju rolu zohráva aj teplota jedla. Pri vlažných až teplejších jedlách sú vône a chute intenzívnejšie, tým pádom takisto lákajú viac. 

Pre psy je prirodzené a zaujímavé spoznávať nové chute vďaka podobnosti už doposiaľ spoznaných chutí. Chuťové preferencie každého psíka majú pôvod v tom, čo prijímal od matky. Taktiež závisia od prostredia, v ktorom sa psík narodil a vyrastal. Pes preferuje chute, pri ktorých sa cítil bezpečne a spokojne už od ranného veku.