Každý milujúci majiteľ psa sa snaží zabezpečiť pre svojho parťáka to najlepšie. Najdôležitejšie je postarať sa o základné životné potreby psa. Týchto životných potrieb je niekoľko s rôznym stupňom priority. Niektoré sú nutné pre celkové fungovanie, iné zas pre psychickú pohodu a rozvoj. Z pohľadu najvyššej priority začneme od fyziologických potrieb, ako hlad, smäd a dýchanie. Bez naplnenia týchto potrieb žiaden organizmus dlho nevydrží a preto je otázka živín a chápania ich využitia veľmi dôležitá. Napokon aj dobre známa veta “láska ide cez žalúdok” pekne vystihuje dôležitosť tejto témy.
Živiny
Konzumáciou jedla telo prijíma živiny. Živiny sú látky, ktoré majú pre organizmus špecifickú funkciu. Sú nevyhnutné pre rast a zachovanie optimálneho zdravotného stavu. Kŕmna dávka musí obsahovať živiny, ktorými sú voda, bielkoviny, tuky (lipidy), sacharidy, minerálne látky a vitamíny. Možno ich rozdeliť podľa ich fyziologického účinku, chemického zloženia alebo podľa toho, či si ich organizmus vie vytvoriť sám. V opačnom prípade musia byť prijaté z vonku, tj. zo stravy.
Podľa ich fyziologického účinku živiny delíme do 4 skupín:
Stavebné – bielkoviny a niektoré min. Látky (vápnik a fosfor…). Ich funkciou je tvorba novej hmoty, bunečná regenerácia.
Energetické – (spotrebné), primárne sem patria sacharidy a tuky. Ich funkciou je zabezpečiť energiu pre životné procesy v tele, čím je napríklad aj trávenie, pohyb a dýchanie.
Náhradné – voda a minerálne látky, s funkciou nahradiť takzvané stratené živiny v dôsledku životných pochodov organizmu.
Riadiace – vitamíny a minerálne látky.
Podľa ich chemického zloženia:
Organické – dusíkaté a bezdusíkaté organické látky.
Anorganické – minerálne látky.
Podľa schopnosti organizmu:
Esenciálne – látky, ktoré si organizmus nedokáže syntetizovať, musia byť dodané krmivom.
Neesenciálne – telo si ich vie syntetizovať, ale môžu byť dodané aj krmivom.
Zažívací trakt
Trávenie je proces spracovania zložitých živín na jednoduchšie formy tak, aby došlo k ich vstrebávaniu, absorpcii a následne k vylúčeniu nestrávených zvyškov. Tento proces začína ústnou dutinou a končí rektom. Najprv sa potrava mechanicky spracuje trhaním, drvením, hryzením alebo aj žuvaním. Krmivo sa rozdrví na menšie kúsky a premiešava so slinami. Potrava sa za pomoci peristaltiky posúva do ďalších častí tráviacej sústavy. Tam už dochádza ku chemickému tráveniu a absorpcii. K tráveniu už vyššie spomínaných živín dochádza v rôznych častiach zažívacieho aparátu, preto je dôležité pochopiť postupnosť a stavbu tráviacej sústavy psa.
Zažívací aparát psa:
Dutina ústna
Hltan
Tráviaci trakt – pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo
Pečeň
Pankreas
Rektum
Rozdelenie jedla z hľadiska živín
Po prijatí krmiva dochádza k jeho spracovaniu na základe toho čo obsahuje. Každé krmivo možno prirovnať ku schéme z hľadiska obsahu živín.
Každé krmivo sa skladá z:
1. Vody
2. Sušiny (pri priemyselne vyrábaných krmivách, surová strava sa priamo delí na anorganické a organické zložky)
A. Anorganické látky (minerálne látky)
B. Organické látky
B1. Biologicky účinné látky, (vitamíny, hormóny, enzýmy)
B2. Bezdusíkaté látky
- Sacharidy (vláknina, škrobu, cukry)
- Lipidy (tuky)
B3. Dusíkaté látky
- Bielkoviny
- Nebielkovinové dusíkaté látky
Samotné trávenie živín
Trávenie je prispôsobené druhu potravy, ktorú jedinec prijíma. Pes je mäsožravec, ktorého trávenie dokáže spracovať aj rastlinné zložky. Avšak, základ u neho stále tvorí mäso. Pes vo voľnej prírode loví alebo nájde a konzumuje aj uhynuté zvieratá. Ak by sme sa zamerali na psa vo voľnej prírode, konzumoval by teda celé kusy zvierat od hlavy a kostí, až po vnútornosti aj s obsahom natrávenej rastlinnej potravy. Trávenie psa je teda prispôsobené tak, aby po skonzumovaní surových častí iných zvierat nedošlo ku intoxikácii. Pes má veľmi dobrý detoxikačný systém a mikroflóru, ktorá chráni vnútorne steny tráviaceho traktu.
Vo všeobecnosti sa trávenie delí na enzymatické a mikrobiálne. Keďže máme na mysli mäsožravcov, prevažuje tu enzymatický typ trávenia. Začiatok trávenia sa uskutočňuje už v dutine ústnej a to premiešaním slín s potravou, kde dochádza k jej čiastočnému tráveniu a ľahšiemu prehltnutiu. Sliny pomáhajú detekovať chuť krmiva, vďaka enzýmom rozpúšťajú niektoré látky v krmive a pomáhajú udržiavať dutinu ústnu v čistote. Potrava je privádzaná do žalúdka peristaltickými pohybmi pažeráka. Zo sliznice pažeráka je produkovaný hlien pre zvlhčenie krmiva, ktoré prichádza do žalúdka a na jeho konci je zvierač ktorý zabraňuje, aby sa potrava zo žalúdka vrátila späť. Po tom, čo sa žalúdok psa naplní je uzatvorený a slúži ako rezervoár, čo umožňuje psovi prijať aj viac krmiva naraz. Preto môžu byť dávky nárazovo bohaté. Žalúdok je objemný, dokáže prijať od 0,5 až 0,8 litra a začína sa tu chemické trávenie bielkovín pepsínom, ktorý je produkovaný žalúdočnou šťavou. Žalúdočnú šťavu produkujú bunky žalúdočných stien. Zloženie šťavy je uspôsobené tak, aby dokázalo tráviť potravu, no zároveň aj ochrániť telo pred sebanatrávením. Takúto funkciu zabezpečuje mucín, ktorý ochraňuje sliznicu žalúdka a zvlhčuje potravu. Množstvo šťavy a jej koncentrácia závisí od zloženia krmiva v žalúdku. Miešanie krmiva so šťavou a následný pohyb hmoty je znovu zabezpečený peristaltickými pohybmi žalúdka. Táto polotekutá masa sa nazýva chýmus a pripravuje sa na prívod do tenkého čreva.
Rýchlosť vyprázdňovania obsahu žalúdka a postupu do ďalšej časti traktu závisí od osmotického tlaku, hustoty, stupňa kyslosti v žalúdku, veľkosti častíc chýmu a celkového objemu. Čím väčšie sú kusy prijatej potravy, tým pomalšie vyprázdňovanie. Takisto krmivo bohaté na tuky spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka.
Hlavná časť chemického trávenia a absorpcie prebieha v tenkom čreve. Na rozdiel od bielkovín, sacharidy a tuky nachádzajúce sa v chýme sú takmer nezmenené. Predná časť tenkého čreva, dvanástnik, dokáže tráviť chýmus za pomoci najdôležitejších orgánov podieľajúcich sa na trávení, ktorými je pankreas a pečeň. Dvanástnik, pankreas a pečeň spolu produkujú sekréty, ktoré sú na sebe závislé. Sekrét dvanástnika má za úlohu ochrániť stenu čreva pred agresívnou kyselinou zo žalúdka a takisto aj ďalšie nariedenie masy krmiva. Pridaním žlče produkovanej pečeňou sa aktivuje pankreatická lipáza a emulzifikácia tukov prítomných v diéte. Hydrolýza tuku, škrobu a glykogénu na jednoduchšie zložky je uskutočnená pankreatickou lipázou a amylázou. Črevné klky následne absorbujú produkty trávenia. Tenké črevo je vďaka klkom povrchovo veľmi veľké s rôznymi druhmi buniek, ktoré zabezpečujú efektívne vstrebávanie živín. Sú tu absorbované tuky, vitamíny, sacharidy, minerály a dokončuje sa tu vstrebávanie bielkovín.
Finálna fáza prebieha v hrubom čreve, dochádza k úplnej absorpcii tukov a sacharidov. Hmota, ktorá prichádza do hrubého čreva je odolná voči účinku enzýmov v tenkom čreve. V duodéne nie sú produkované enzýmy, nie sú prítomné ani klky a absorpčná kapacita je nízka s výnimkou absorpcie vody a elektrolytov. Trávia sa tu látky, ktoré sa v tenkom čreve nestrávili, vďaka enzýmom, ktoré pochádzajú z tenkého čreva. Enzýmy z tenkého čreva sú zmiešané s mikroorganizmami prítomnými v duodéne, (laktobacily, streptokoky, koliformné kvasinky, bacteroides, klostrídie). V hrubom čreve dochádza ku fermentácii, proces pri ktorom mikroorganizmy premieňajú organické látky na životu prospešné enzýmy. Výsledkom fermentácie je produkcia indolu, skatolu, fenolov, sírovodíka, amidov, amoniaku, unikátnych mastných kyselín, oxidu uhličitého, vodíka a metánu. V hrubom čreve tiež dochádza k baktériálnej syntéze vitamínov skupiny B a syntéze esenciálnych aminokyselín, ktoré neboli primárne absorbované v tenkom čreve. Ak sa nestihnú dostatočne spracovať a absorbovať, nazývame tieto živiny ako nestrávené zvyšky a tie sú organizmom vylúčené vo forme výkalov. Vzhľad, aróma a konzistencia výkalov závisí od stráviteľnosti krmiva. Vo všeobecnosti platí, že plynatosť a výrazný zápach exkrementu môže byť výsledkom skrmovania nedostatočne stráviteľnej potravy.
Zloženie tráviacich štiav:
Sliny – 99% voda, mucín, anorganické soli.
Žalúdočná šťava – voda, kyselina chlorovodíková, pepsín (proteolytický enzým), anorganické soli, mucín a vnútorný faktor (intrinsic faktor nevyhnutný pre absorpciu vitamínu B12 v TČ).
Sekrét tenkého čreva – alkalický sekrét.
Pečeňová žlč – sodné a draselné soli, žlčové kyseliny (glykocholová, taurocholová), bilirubín, biliverdín, cholesterol a sliz.
Pankreatická šťava – voda, bikarbonátové ióny, tráviace enzýmy: lipáza, amyláza, proteáza (trypsín, chymotripsín, karboxypeptidáza, nukleáza...).
Mikroflóra
Prospešné baktérie sú neoddeliteľnou súčasťou trávenia. Prítomnosť mikroflóry zabezpečuje ochranu vo forme mikrobiálneho ekofilmu, ktorý pokrýva všetky sliznice tráviaceho traktu, od úst až po konečník, vrátane dýchacích či močovo-pohlavných ciest. Mikroflóru tvorí veľké množstvo baktérií, vírusov, húb a prvkov. Spolu predstavujú komplexný ekosystém s druhovou individualitou. Zloženie je rôzne v každej časti traktu, s najvyššiu koncentráciou v hrubom čreve. Mikroflóra je ovplyvnená zložením potravy a kvalitou procesov trávenia.
Funkcia mikroflóry
Má pre organizmus pozitívny účel v mnohých smeroch. Ako sme už spomenuli, v prvom rade predstavuje bariéru pre patogény a endotoxíny. Vytvára prostredie, ktoré je nevhodné pre baktérie, ktoré sa nevyskytujú prirodzene v tráviacom trakte. Pomáha pri rozvoji fyziologickej štruktúry sliznice a zodpovedá za jej ochranu.
Správna strava zabezpečuje správnu mikroflóru a tým zabezpečujeme aj správne trávenie psa, aby organizmus dokázal bojovať proti škodlivým baktériám, likvidovať vírusy a odstraňovať toxíny z tela von. Zdravá a vyvážená strava prospieva aj imunite a až 70% imunitného systému sa nachádza v črevách nášho chlpatého spoločníka. Na to, aby bol organizmus v plnej sile v boji proti patogénom z vonkajšieho prostredia predsa len potrebuje lásku v podobe vyvážených živín.
