Načínanie zveri je asi jedným z najväčších strašiakov poľovníkov. Na skúškach je takéto správanie neakceptovateľné. Poľovníci sa snažia využiť všetky možné vedomosti a praxou overené skúsenosti pri výcviku ich budúceho poľovne upotrebiteľného psa. Avšak toto nežiadúce správanie sa môže prejaviť aj neskôr. Nanešťastie, BARF býva často spájaný s načínaním zveri, takisto ako je spájaný so zvýšením agresie u psov, ktorí sú kŕmení surovým mäsom. V oboch prípadoch sa však jedná o mýtus.
Čo znamená načínanie zveri?
Poľovné plemená možno rozdeliť na duriče, farbiare, brloháre, retrívre a stavače. Aby sa pes mohol v poľovníctve oficiálne využívať, musí získať titul poľovne upotrebiteľného psa. Poľovne upotrebiteľný pes (v skratke PUP) je taký pes, ktorý má zvládnuté skúšky vlôh pre uplatnenie lovu danej zveri. Daný typ skúšky umožňuje psovi zúčastniť sa na poľovačke pre danú lovnú zver. Skúšobný poriadok určuje, ktorý pes môže podstúpiť vybranú skúšku a následne uplatniť svoje vlohy v príslušnom revíri. Ako už bolo spomenuté, skúšky preverujú vlohy daného plemena, preto sa kladie prísny dôraz na chyby, ktoré môžu byť až tak závažné, že neumožnia psovi dokončiť skúšku. Za veľmi vážnu chybu sa považuje aj už spomínané načínanie zveri. Táto chyba sa prejavuje po dohľadaní postrelenej alebo zastrelenej zveri tým, že ju pes začne žrať, hrýzť alebo inak načínať. Za načínanie sa nepovažuje olizovanie zvieraťa, ale hryzenie a trhanie. Za načínanie možno považovať aj prekúsavanie či trhanie pri prinášaní malej srstnatej alebo pernatej zveri. Tieto zlozvyky len ťažko odnaučiť a preto je dôležitá precíznosť prevedenia cviku už od samotného začiatku.
Čo zapríčiňuje načínanie?
Príčin načínania zveri pri výcviku poľovnej upotrebiteľnosti môže byť viacero. Môže sa stať, že doposiaľ sa vo výcviku psovi darilo, no zrazu sa toto nevhodné správanie objaví. Vtedy väčšinou ako prvá padne otázka: “čím kŕmite vášho psa?”. A máme to tu: “ak kŕmite surovým mäsom nečudujte sa, že neodolá takej čerstvej trofeji”. Takto to ale naozaj nefunguje. V prvom rade je výcvik poľovného psa veľmi komplikovaný a vyžaduje 100% poslušnosť. Neexistuje priestor pre urýchlenie výcviku zanedbaním niektorých z povelov. Ak sa tak aj stane, človek veľmi rýchlo zistí, že psa už neovláda on, ale pes si v podstate pracuje sám. Samotné načatie zveri môže mať dokonca genetický základ. Načínanie môže byť zapríčinené aj neadekvátnym výcvikom, fyzickou bolesťou, náhlou zmenou vo výžive, hormonálnymi zmenami, nadmerným stresom alebo aktuálnym psychickým stavom psa. Ak napríklad psovi nedáme žrať pred výcvikom a opakovane prevedenie cviku podporíme odmenou orezu z trofeje, niet sa čo čudovať ak sa raz za čas odmení sám. Tento jav ale nezapríčiní surová strava, ale neadekvátne podpora výcviku a zlé zabezpečenie základných fyziologických potrieb psa, ako je napríklad hlad. Takisto náhla zmena zo surovej alebo varenej stravy na suché komerčné krmivo môže u psa spôsobiť niečo ako trucovanie, ktoré vyústi v samovoľné načínanie. Neskôr sa z chyby, ktorá sa vyskytuje iba z času na čas rýchlo stane zvyk, čo už len tak ľahko neprehliadneme a máme pred sebou nežiadúce správanie budúceho poľovného psa. Samozrejme nie je možné tieto príklady aplikovať na každého jedinca, všetko je individuálne. Podstatné ale je, že typ krmiva na načínanie nemá žiaden vplyv. Dôležité je správne upevnenie prevedenia cviku a stopercentná dôslednosť pri poslušnosti poľovného výcviku.
Ako načínaniu predísť?
Výcvik PUP vyžaduje 100% poslušnosť. To znamená, že prevedenie musí byť stopercentné v každom cviku. To isté platí aj pri dohľadávaní či aportovaní. Ak sa posunieme vpred bez toho, aby sme psa naučili ovládať sa aj v ťažkých situáciách, možno očakávať, že spoľahlivosť nebude maximálna. Pes nedokáže porozumieť a spojiť si situácie sám na základe predošlých skúseností. Je preto potreba psa vystaviť rôznym situáciám tak, aby sme si boli istí, že v praxi dokáže uspieť. To isté platí napríklad aj pri duričoch. Každý správny diviačiar musí vždy uprednostniť diviaka pred inou raticovou zverou. Ak požadované preferencie neupevníme, nemožno očakávať výborné výsledky. Pri výcviku prinášania zveri možno do tréningu zapojiť rôzne triky moderného výcviku, ako je držanie citlivých predmetov. Pri budovaní citlivosti zabezpečíme, aby nám pes trofej neprehrýzol. Takisto možno trénovať aj s krmivom, aby pes vedel niesť a prinášať aj jedlo, ktorým je denne kŕmený. Nápomocné je psa napovelovať tak, aby pochopil začiatok a koniec cviku. Týmto možno predísť svojvoľnému ukončeniu a následnému odmeneniu sa psom samotným.
Skúšky PUP sú prístupné výhradne poľovným plemenám s možnosťou využitia v poľovných revíroch na našom území. Skúšky preverujú rôzne typy cvikov a poslušnosti. Pes musí byť schopný pomáhať pri práci poľovníka a nemal by pracovať sám alebo svojvoľne. V našich krajinách sú poľovné psy využívané pri dohľadávaní postrelenej či zastrelenej zveri, pri vydurení na spoločných poľovačkách, sú využívaní ako prinášači malej zveri, ale aj pri tichom vystopovaní zveri. Úspech poľovného psa závisí výhradne od výcviku a správneho podmieňovania cvikov.
