Pes je svorkové zviera. V modernej dobe ho možno vnímať ako skvelého tímového hráča. Pomáha nám pri love, práci či ako psychická opora. Akokoľvek jednoduché sa nám ich správanie a potreby niekedy zdajú, ich zmyslové schopnosti sú v porovnaní s našimi priam nadprirodzené.

Psy majú 5 zmyslov, ktorými je zrak, čuch, sluch, chuť a hmat. Zatiaľ čo hmat a chuť sú o niečo menej citlivé ako tie naše, čuch, sluch a zrak sú v niektorých aspektoch mnohonásobne citlivejšie.

Zrak

Významný rozdiel zohráva zorné pole. Zorné pole je rozsah, ktorý sme schopní vidieť. Psie oči sú uložené viac po stranách ako tie naše a preto utvárajú panoramatický pohľad na svet, čiže majú lepšie periférne videnie ako my. Rozsah a šírka obrazu závisí od typu hlavy. Napríklad brachycefalické plemená, ako je mops, majú oči položené podobne ako ľudia, dopredu, čo spôsobuje, že ich panoramatický pohľad nie je výrazne odlišný od nášho. Naopak, u dolichocefalických plemien, ako je Barzoj (Ruský chrt), sú oči uložené postranne, ich zorné pole je oveľa rozsiahlejšie a tým pádom je periférne videnie široké. Ich zrakové schopnosti sú využívané najmä pri love či inej práci.

Čuch

Nos psa je najdominantnejšia charakteristika tváre. Je to nástroj, ktorý ovláda aj mozog a spolu psovi určujú vnímanie sveta. U psa je to primárny a pravdepodobne najdôležitejší zmysel. U nás ľudí je najdôležitejší zrak, ten najviac komunikuje s naším myslením a tým pádom určuje, ako vnímame svet okolo nás. V mozgu sa nachádza takzvané stredisko rozlišovania pachových vnemov, ktoré je u ľudí v porovnaní so psami značne nevýrazné. Pre porovnanie, jeho váha je až 4 krát nižšia než u priemerne veľkého psa, pričom mozog takého psa sa rovná asi iba jednej desatine veľkosti ľudského mozgu. V podstate to značí, že psí mozog je primárne zameraný na potrebu analyzovania pachov a jeho schopnosť analyzovať pachy je 40 krát vyššia než u ľudí. Psy tak vedia rozoznať vône, ktoré my nemáme možnosť ucítiť, pretože náš mozog ich nie je schopný detekovať. Ich nos je preto až 10 tisíc krát lepší ako ten náš.

Profesionálne čuchové schopnosti psov radi využívame v službách národnej bezpečnosti či pri zachraňovaní stratených, uväznených v ruinách alebo aj pri hľadaní lavínovým obetí. Dokonca aj novodobá technika niekedy nie je schopná nahradiť neobyčajne citlivé schopnosti psov rozlišovať pach.

Citlivosť psieho nosa je zaujímavá aj pre medicínu. V roku 1989 vyšla zrejme prvá správa spomínajúca schopnosť psa detekovať rakovinu v počiatočnom štádiu. Bola uverejnená v časopise Lancent, lékarmi Hywel Williams a Andres Pembroke, ktorí spomínajú prípad, kedy pacientku upozornil pes na pigmentovú škvrnu na stehne. Táto škvrna sa po vyšetrení ukázala, ako zhubný melanóm. Lekári v článku vyhlásili, že pes pacientke zachránil život tým, že ju prinútil vyhľadať odbornú pomoc. Ako to ten pes mohol vycítiť? Zhubné nádory produkujú jedinečný pach (vytvárajú odlišné bielkoviny), ktorý je pre človeka nezistiteľný, no pre psa ľahko rozlíšiteľný.

Týmto prípadom sa začal zaoberať policajný psovod Duane Pickel a ujal sa výcviku psov na detekovanie vážnych ochorení skôr, ako by bolo neskoro. Dokázalo sa, že psy môžu byť vycvičené tak, aby odhalili rakovinu a iné choroby u ľudí. Rakovinové bunky uvoľňujú iné metabolické splodiny, ako zdravé bunky v ľudskom tele. Psy môžu dokonca vyňuchať rakovinové bunky jednoducho tým, že ovoňajú niečí dych (rakovina pľúc), moč (rakovina prostaty), kožu (rakovina kože), sliny (tuberkulóza), či rozpoznať príchod rôzneho typu záchvatu. Psí čuch dokonale spolupracuje s mozgom a je schopný rozlúštiť aj miniatúrne rozdiely vo vôňach. Zároveň sa dokáže rýchlo naučiť čo je alebo čo nie je dôležité.

Sluch

Zaznamenanie zvuku závisí od jeho vlastností, ako je intenzita, množstvo zvuku a v neposlednom rade frekvencia. Jednotlivé tóny znamenajú variácie tlaku vyskytujúce sa prevažne v pravidelnom rytme. Tento jav je nazývaný ako vlnenie alebo zvuková frekvencia vĺn. Samotná frekvencia zvuku určuje dĺžku rozmedzia vlnenia, čím vznikajú aj rozdiely vo vnímaní výšky daného tónu.

V porovnaní s nami majú psy oveľa citlivejší sluch na vysoké a nízke tóny. Schopnosť vnímať tieto tóny závisí od veľkosti psa, primárne veľkosti ich hlavy. U väčších plemien, s veľkými hlavami a ušami, je vnútorná stavba zvukovodu väčšia a aj samotné zvukovody sú ďalej od seba, čo im umožňuje lepšie vnímať nízke tóny. Naopak, u malých plemien sú zvukovody citlivejšie na vysoký zvuk, pretože úzke chodby lepšie zachytávajú vysoké tóny.

Vďaka tomu, že psy rozpoznávajú zvuky s frekvenciou, ktorú človek nedokáže vnímať, sú schopné nájsť živé osoby v ruinách, pod lavínami, pretože počujú ultrazvuky, ktoré prichádzajú spopod rôznych hlbokých vrstiev. Niektoré psy, pomocou sluchu dokážu predvídať blížiace sa zemetrasenia, lavíny či iné prírodné katastrofy skôr, než k ním dôjde. Príhody, kedy psy svojím správaním upozornili na prírodnú katastrofu vyvolali špekulácie, že psy majú schopnosť vnímať aj elektrostatické zmeny či jemné vibrácie pôdy, no v podstate sa jedná o veľmi citlivé vnímanie hlbokých tónov vyvolané pohybmi hmôt pod povrchom zeme.

Popri týchto fyziologicky dokázaných faktoch ľudia spomínajú aj vlastné skúsenosti, kedy tvrdia, že psy majú aj “šiesty zmysel”. A to schopnosť predvídať nešťastie, predvídať príchod člena rodiny alebo vnímať či poukázať na nadprirodzené javy. Dôkazy týchto skúseností sú zatiaľ iba subjektívne a je veľmi ťažké ich vedecky potvrdiť. To, či veríte tomu, že má váš pes šiesty zmysel alebo nie, je teda iba na vás.