Prechod na BARF a začiatky s BARFom môžu vyzerať komplikovane, ale so správnymi typmi a radami ohľadom kŕmenia surovou stravou zistíš, že to je jednoduchšie, ako sa zdalo. Či už si začiatočník alebo pokročilý, informácie o prechode na BARF, aký je rozdiel medzi BARFom a granulami, či aké druhy mäsa pri prechode na BARF podávať, sa ti vždy zídu. Pre zjednodušenú orientáciu v produktoch ti stačí rozkliknúť konkrétne vyznačené slová v článku a môžeš rovno nakupovať. Alebo rovno klikni na tento link, kde si môžeš vybrať z kompletnej ponuky kŕmneho mäska.
Rozdiel medzi BARFom a granulami
Surová strava na rozdiel od granúl ponúka možnosť presne sledovať a meniť zložky v strave. Človek vie rýchlo vyselektovať napríklad druhy mäsa s alergickou reakciou, aké mäso psovi nerobí dobre na žalúdok, alebo meniť výživovú hodnotu misky tak, aby pes pri diéte netrpel hladom či naopak nepriberal.
Neodporúča sa granule skrmovať súčasne s mäsom. Raz za čas to psovi nespôsobí problémy, pri dlhodobom kŕmení takýmto mixom sa však môžu vyskytnúť zažívacie ťažkosti. Mäso má totiž dobu trávenia maximálne do 24 hodín, pričom granule sa môžu tráviť aj 3 dni.
Pri potravinových alergiách je často pes alergický na vedľajšie zložky granúl, ktoré ale nemusia byť ani uvádzané na obale krmiva.
Pri kŕmení surovou stravou by si človek mal dať pozor skôr pri prílohách, ako pri samotnom mäse. Niektoré druhy príloh, ako sú napríklad ovsené vločky, obsahujú veľké množstvo fosforu, ale môžu obsahovať aj nebezpečné roztoče.
V prílohách by sa nemali nachádzať cibuľa, hrozno s kôstkami, jaderník jablka či kôstka avokáda. Psy naopak môžu konzumovať takmer všetky plody samotné - jablká, hrušky, paradajky, šalát, uhorky... Vhodný je aj cesnak, ale len v menšom množstve, ako preventívne antiparazitikum.
Ďalej sú vhodné doplnky napríklad kokosový olej, bylinky, ako je ostropestrec mariánsky, prášok zo šípok na posilnenie imunity a podobne.
Prechod na BARF a začiatky s BARFom
Proces zabarfovania (prechod na BARF) trvá cca 2 týždne. Vtedy pes dostáva zopár základných druhov mäsa, napríklad 5 dní kuracie mäso, 5 dní hovädzie mäso, 5 dní divina… Takáto diéta sa nazýva monoproteínová diéta (kŕmenie jedným druhom proteínu - bielkovín) a slúži na rozpoznanie prípadných alergií, či ako spôsob kŕmenia psov, pri ktorých už je alergia potvrdená. Tieto dva týždne by pes mal dostávať iba čistú svalovinu bez kostí či vnútorností. Môže sa pridať napríklad šalát, špenát, jablko…
Po cca dvoch týždňoch na čistom mäse môžeme pridať mleté kosti. Mleté z dôvodu aby si tráviaci systém psíka zvykol na spracovanie kostí. Takto by sme mali nechať psíka zvykať na kosti cca 7-10 dní. Stále môžeme pridávať zeleninu či ovocie. Po dokopy cca 3 až 4 týždňoch môžeme pridať prvýkrát kusové kosti. Ak chceme mať istotu, že psík kosti spracuje, odporúčame ich potĺcť napríklad tĺčikom na mäso. Keď psík dobre trávi kosti, môžeme začať pridávať vnútornosti.
Od tohto momentu psík môže jesť plnohodnotný BARF.
Pri brachycefalických plemenách (plemená s krátkym nosom, ako sú francúzsky buldoček, mopslík…) odporúčame ostať pri podávaní mletých kostí, prípadne odporúčame podávať kosti väčšie, ako psík dokáže zjesť - kosti na okus.
Základy BARFu
Základ barfovania je vedieť vypočítať správnu kŕmnu dávku pre psa.
Všeobecne je zaužívané, že šteňa dostáva cca 4-6% ideálnej aktuálnej váhy, pri dospelých psoch je to cca 2-3% z ideálnej váhy.
Platí, že menej aktívny pes dostáva menšiu porciu, ako aktívny pes. Samostatnou kapitolou sú psy v záťaži, ktoré by mali dostávať väčšiu kŕmnu dávku zloženú z energeticky výživnejších druhov mäsa a z príloh, ktoré majú taktiež vyššiu energetickú hodnotu.
Ak pes začne rapídne chudnúť či priberať, je potrebné zareagovať upravením množstva kŕmnej dávky.
Pri hnačke, zmene farby moču, zvracaní, svrbení či začervenaní pokožky a ďalších problémoch by mal človek najprv porozmýšľať, čo pes dostal v kŕmnej dávke za posledných 36 hodín a následne nastaviť potrebnú diétu. Pri hnačke nepodávame čierne uhlie - môže totiž zakryť prípadnú krv v stolici.
Vzorový príklad
Poďme si uviesť príklad psa, ktorý bude prosperovať na kŕmnej dávke 2,5% z váhy. To znamená, že ak aktuálne psík váži a mal by vážiť cca 20 kg, kŕmnu dávku vypočítaš takto: 20 kg : 100 x 2,5= 0,500 kg/denne.
500 g potom rozdelíš na časti stravy, ktoré má BARF mať. Nemusíš to rátať na gram presne, rovnako ti aj každý barfer povie niečo iné, čo vyhovuje práve jeho psovi.
Vo všeobecnosti sa kŕmna dávka delí takto:
50% mäso (cca 250 g mäsa)
30% kosti (cca 150 g kostí)
10% vnútornosti (cca 50 g vnútorností)
10% prílohy (cca 50 g príloh)
Pri takomto pomere bude mať pes dostatočné množstvo všetkých zložiek potravy. Každý psík je však jedinečný aj v kŕmení, v aktivite, atď.
Kŕmna dávka nemusí v jeden deň obsahovať všetky zložky. Môžeš kŕmiť vyvážene v rámci týždňa či dvoch týždňov.
Ak si prerátaš vyššie uvedené hodnoty na mesiac, psík by mesačne (za 30 dní) mal zjesť 15 kg mäsa, kostí, vnútorností a príloh, čo rozdelené vyzerá cca takto:
7,5 kg mäsa
4,5 kg kostí
1,5 kg vnútorností
1,5 kg príloh
Je teda dôležité, aby za mesiac dostal tieto objemy všetkých zložiek potravy. Podľa takto urobeného výpočtu si môžeš presne zrátať, aká veľká by mala byť tvoja objednávka. Všetko mäsko, kosti, vnútornosti a aj prílohy nájdeš u nás na eshope.
