Aj keď sa za predka psa považuje vlk, dnešný vlk nie je predkom psa domáceho. Oba druhy zrejme majú spoločného prapredka, ale ten už dávno nežije. Aj dnešný divo žijúci vlk prešiel evolúciou, no jeho divokosť zatiaľ pretrváva. Pes domáci podstúpil evolúciu priamou aj nepriamu domestikáciou.
Ak si pod pojmom domestikácia predstavujete ľuďmi vychované mláďa vlka a následné šľachtenie, ste o trošičku ďalej od pravdy. V krátkosti, domestikácia psa domáceho neprebehla iba tým, že mláďa vlka bolo ochočené človekom. Ani puto medzi nimi nevzniklo okamžite a diferencovanie psov pre rôzne využitie prišlo tiež až oveľa neskôr. Výskumy potvrdzujú, že domestikácia začala prirodzenou selekciou menej plachých jedincov. Takýto jedinci sa nebáli priživiť na odpadkoch našich predkov a ich krížením vznikali menej a menej plaché jedince, tzv. “prapsy”. Až tie si človek ochočil, čím vznikalo puto a priestor pre rôznu účelovú domestikáciu druhého stupňa, s účelom pre prácu a využitie alebo iba vyzdvihnutie samotného vzhľadu rôznych plemien. Vlci, ktorí nepodstúpili prvotnú fázu domestikácie (prirodzenej selekcie), sa ďalej vyvíjali bez priameho vplyvu a vznikli z nich dnešné voľne žijúce vlky. Vďaka týmto okolnostiam dnes máme už veľmi známe plemená psov, ktorých naozaj nie je málo.
Schopnosť trávenia
Domestikáciou vznikli medzi vlkom a psom nemalé rozdiely. Tieto rozdiely sú viditeľné už aj na prvý pohľad v rámci exteriéru. U niektorých plemien ťažko uveriť, že majú niečo spoločné s vlkom. A do istej miery je to aj pravda. Odlišnosti sú zjavné nie len na prvý pohľad, ale aj na psychickej či fyziologickej úrovni. Z fyziologického hľadiska je napríklad veľký rozdiel v reprodukčnom cykle. Podobne je to aj v zažívaní. Pes nie je výhradný mäsožravec a preto potrebuje vo svojej strave aj rastlinnú zložku. Divo žijúce psovité šelmy taktiež konzumujú takzvané prílohy v ich jedálničku.
Jedálniček vlka
Keďže je vlk psovi najbližší, jeho jedálniček môže slúžiť ako približný vzor pre jedálniček psa. Čo teda divoký vlk konzumuje? Vieme, že sú to prevažne mäsožravce, no ako je to so zvyškom? Vlci boli pre ľudí kedysi tou najvytrvalejšou konkurenciou pri získavaní potravy. Nie len, že sme sa ich v minulosti extrémne báli, dokonca sme sa museli s nimi deliť aj o potravu. Vlci boli odjakživa vystavení extrémnym podmienkam prírody a keďže museli prežiť, aj ich stravovanie sa adaptovalo pre podmienky prežitia. Strava vlka je veľmi podobná BARFu s výrazným rozdielom, že závisí od podmienok prostredia, čiže od počasia, ročného obdobia a aktuálnej ponuky potravy. V extrémnej zime je pre vlka veľmi ťažké obstarať si potravu. Podobne pri reprodukcii a odchove mláďat je potreba potravy aj niekoľko násobne vyššia. Vďaka rôznorodosti a vystaveniu rôznym extrémom, vlci dokážu vydržať aj pár dni bez jedenia. Rastlinná zložka stravy divokej psovitej šelmy primárne pochádza z požierania žalúdka ich koristi, ale na jeseň siahajú aj po rôznych druhoch ovocia či zeleniny. Jedálniček teda celkovo závisí od sezóny, ponuky potravy, ale aj od vnútornej potreby. Keďže psy domáce nemajú také ťažké podmienky a ich primárny, nami preferovaný, cieľ je maximalizovať ich dlhovekosť, aj ich stravovacie požiadavky sú dnes o trošičku obšírnejšie.
Prílohy
Najdôležitejšiu prílohu v jedálničku psa tvorí zelenina a ovocie. Len z malého percenta je nutné podávať aj obilné prílohy. Ideálna príloha pozostáva zo 70% zeleniny a 30% ovocia. Ak máme v záujme pridať aj obilné prílohy vhodný pomer by mohol byť: zelenina 60%, ovocie 30% a obilniny 10%. Rastlinná zložka je pre psa ťažko stráviteľná a pre jej najlepšie využitie je potrebné ju mechanicky spracovať. Najlepšie ju spracujeme nasekaním, nastrúhaním alebo pomixovaním. Varená zelenina je takisto veľmi dobre stráviteľná, ale zároveň už je o niektoré živiny ochudobnená. Pre zachovanie veľkého počtu živín je vhodnejšie ju zamraziť alebo spariť. Takto mechanicky či tepelne upravená príloha je podobná čiastočne natrávenej rastlinnej zložke, ktorú má korisť divo žijúcej psovitej šelmy v žalúdku. Pozor, držky sú síce zdrojom rastlinného podielu stravy, ale nedá sa tvrdiť, že priamo zeleniny. Zelenina a ovocie sú zdrojom vitamínov a vlákniny. Obsahujú mnoho minerálnych látok, hlavne draslíka, antioxidantov a vody. Antioxidanty zachytávajú voľné radikály a chránia bunky pred poškodením. Posilňujú imunitný systém a pravdepodobne pomáhajú aj pri spomalení procesu starnutia. Antioxidanty sú prevažne rastlinného pôvodu a keďže je pre vlka primárny cieľ reprodukcia, dlhovekosť nehrá až takú dôležitú rolu, ako pre nás ľudí v chove domácich zvierat. Sme odjakživa tvory, ktoré sa pozerajú na svoje vlastné blaho a preto z vlastných sebeckých dôvodov chceme, aby naši štvornohí parťáci s nami žili čo najdlhšie.
Strašiak menom obilniny
Medzi prílohy patria aj obilniny. Tie majú v dnešnej dobe nie veľmi dobrú povesť. Medzi najpopulárnejšie mýty o obilninách patrí mýtus, že obilie spôsobuje alergie. Táto nepravdivá povera vznikla preto, že obilniny patria medzi najfrekventovanejšie potravinové alergie. Potravinová alergia väčšinou vzniká pri tráviacich ťažkostiach a vznikne jedine ak je určitej potravine pes vystavený opakovane počas pretrvávajúcich ťažkostí. Následne túto zlúčeninu telo vyhodnotí, ako nevhodnú a začne sa autoimunitné ochorenie, ako je napríklad potravinová alergia. Keďže sa obilniny bežne vyskytujú v komerčných krmivách, dostávajú sa spolu s hydinovou bielkovinou medzi najviac vyskytujúce sa potravinové alergie. Preto, že hydinová bielkovina je v komerčných krmivách bežne používaná a konzumuje ich mnoho psov, tiež vychádza v rebríčku alergií na najvyššie miesta. Ďalším dôvodom zlej reputácie obilnín v jedálničku môže byť lepok. Lepok ani u ľudí nemá veľkú obľubu a to z toho dôvodu, že malé percento ľudí má na lepok alergiu. Dôležitosť obilnín v jedálničku nie je primárna, ale pre ich špecifické vlastnosti sú vhodné a nápomocné pri niektorých špeciálnych diétach. Napríklad taká ryža a krúpy majú upokojujúci účinok pri tráviacich ťažkostiach. Pre psích športovcov, ktorí potrebujú zvýšiť energiu, sú veľmi vhodné cestoviny a vločky pre ich vysoký obsah sacharidov. Nutnosť zaradenia obilnín do jedálnička musíme prispôsobiť danému jedincovi tak, aby z ich prítomnosti prospieval.
Čo ak pes zeleninu odmieta?
Nie každému zelenina chutí. To zrejme mnohí z nás poznáme aj z detstva. Je niekoľko spôsobov, ako ponúknuť zeleninu psovi tak, aby mu chutila. Najjednoduchšie je nasekať ju na drobné kúsky a zamiešať do mäska. Ďalší spôsob je mixovanie a pridanie živočíšnych olejov či mliečnych výrobkov pre dochutenie. Základom je zistiť, čo pes obľubuje, aby nám takáto kamufláž pomohla ku zvýšeniu chutnosti zeleniny. Môže sa ale stať, že sa nájde expert, ktorý sa ani takýmito praktikami nedá oklamať. Pri týchto extrémoch sa nedá nič robiť, iba ich prijať takých akými sú. Zeleninu im predsa nemusíme nútiť. Výživové potreby možno nahradiť doplnkami vo forme olejov, prášku či tabliet.
Prílohami psom doprajeme množstvo vitamínov, dodáme prospešné rastlinné bielkoviny, tuky a sacharidy. Rastlinné a živočíšne zložky sa vzájomne dopĺňajú. Živočíšna časť je v podstate dôležitejšia, ale dlhodobé vynechanie rastlinnej zložky môže viesť ku zdravotným problémom a rýchlejšiemu starnutiu.
